Vlásky dlhé a či krátke rovnať sa chce svojej matke.
A tá matka zasa svojej, ako sestra i tej mojej.
Čo majú však spoločné? Sú to ženy statočné
Majú nehu, majú krásu, každá hľadá v láske spásu.
A tak s ňou aj konajú, keď sa o nás starajú.
Muž to berie, ako všednosť jednu veľkú samozrejmosť.
Vnímal som to v tomto smere a tak som žil v nepomere.
Matka ,sestra, priateľka a či dávna milenka.
Každá ste mi dala znať, kam mám city zamerať.
Vaša jemná ženská neha zimnicou mi telom behá.
Čo je vo Vás magické, že to nie je optické?
Viem to teraz istotne, Ja priznávam to ochotne.
Ženský cit má mágiu v tomto ľudskom štádiu.
Tiež ste duše rovné mužom máte právo pečatiť to rúžom.
Veď ste o to bojovali a právom aj dokázali.
Rovnoprávnosť prevláda a nie mužská nadvláda.
Za kým muži zamieria a radi sa zdôveria?
Predsa idú za ženou a to s veľkou dôverou.
Keď sa mužom nedarí, kto ho s láskou podporí?
Zasa žena blízka jemu a tak nehrá nikdy nemú.
Nemú hrá len zo zlosti, z našich mužských sprostostì.
Dlho to však netrvá, láska tak hnev potrhá.
Muži hrajú veľké svaly, ale ženy lámu citom skaly.
Viete nás dať riadne dole, vašou krásou, no ty vole.
Krásne je aj vnútro vaše, aj to láme srdcia naše.
Vždy nám oči pohladíte, keď sa pekne nahodíte.
Sekne Vám aj zástera v kuchyni ste nádhera.
Chystáte nám chutné jedlá, z ktorých sme my muži vedľa.
Moc to pre nás znamená ,My však hráme ramená.
Nevieme to oceniť vašu starosť doceniť.
Máme slabosť pre Vás ženy, každý ale inak mieni.
A tak v mene mužskej vášne skladám slová tejto básne.
V mene mužskom a aj detí naša úcta k ženám letí.