Košeľa

Láska nemá logiku cítim ju aj v gombíku.
Zapínam si košieľku jemnú ako perinku.
Mysliac na to, keď mi ruku chytíš silu jemnú i Ty ucítiš.
Zlomím limec v polovici keď hlávku ku mne nahneš, máš ho nemotorne v líci.
Spodné lemy rukávov nezapnem v znak rebelov.
Vrchný gombík pod bradou nezapínam z obľubou.
Spodné kraje košele nosím vonku vesele.
Takto pekne rozgajdaný, výzor slušný? Nie, s tým som dlho rozhádaný.
Ale má to image istý, je môj a je čistý.
Hej, chystám sa za tebou s touto bielou nádherou.
Zhrabnem kľúče na polici, stretám tetu na ulici.
Hľadiac na mňa uprene, spýta sa ma úsmevne.
Kam sa chystáš mladý pán, snáď svadbou zdobiť boží chrám?
Odpoviem jej s úsmevom, šalieš teta, nie len idem von.
Tak v tom bude dáka milá čo ti srdce očarila.
Správne teta, za ňou idem, snáď jej v tomto milý prídem.
Isto chlapče, isto prídeš, ale bež už nech neskoro k nej neprídeš.
Odprevadím tetu krásne, už je koniec tejto básne?
Ale kdeže ľudia moji idem k autu v tomto kroji.
Už si cestou k milej fičìm všetky piesne hlasno kričím.
Spievať pekne možno neviem ,ale šťastne si tak aspoň pievnem.
Už sa blížim k svojmu cieľu mám košeľu ešte bielu?
Mal som cestou čokoládu obtrel som si limcom bradu.
Tak to ešte overujem v spätnom limec popravujem.
Vyzerá to v pohodičke autom zájdem ešte k myčke.
To by malo byť už všetko, pustil sa dážď len tak riedko 
To sú ale móresy tuším defekt v kolesi.
Môj ty bože to snáď nie, veď mi rande pominie.
Zmerám rýchlo v kole tlak navštevujem more mlák.
Vodou trošchu zaprskaný zistím len tlak popustený.
Dofúknem tlak v kolesi letím k tebe tam kde si.
Už ťa vidím z diaľky kráčaš objatím mi telo stláčaš.
S ním aj moju košeľu, ktorú slová omelú.
Kam si sa tak nahodil ? Myslím, že som očaril.
A tak končí táto báseň v košeli mám navždy vášeň.