Ponížená duša

Stojím tu a obnažený ľudskou láskou ponížený.
Kam sa z Vás kam podela? Veď Vás z mala odela.
Píšete a vravíte v jej mene, ale nechápete kde má kmene.
Citátmi sa mlátite len hlavu tak hladíte.
Poňatia však nemáte, ak zíde z nej tak ranìte
Vy sa jej tak zbavíte pri druhom ju hanìte.
Rozdávate rany ostré bolia v duši ba i v kostre.
Cítim ich aj v mojej mysli, ktorá dáva výzor kyslý.
Poviete si veď to prejde, bláznite sa? Veď to nejde!!
City nie sú autá z ciest, že prevezú sa z hrudných miest.
Klamete mi do očí celý svet to nivočí.
My sme duše čo telá majú a preto sa bozkávajú.
Ty hovoríš o pude? Bez lásky bozk nebude.
Bozkaj z pudu potom z dúšku porovnaj ho, ktorý štekli v tvojom brušku?
Chytáte sa za hlavy čo píšem to za bludy?
Len to čo z Vás ku mne zablúdi.
Čiže činy skutku Vaše, ktoré vracajú sa z klamnej paše.
Odpusťte mi úprimnosť čo napadá Vašu zlosť.
Chcete pravdu? Mám jej dosť!
Odhaľte sa luhári ste ako lož v bulvári.
Mediálny hyenizmus ničí ľudský optimizmus.
NAPADNEM VÁS Z KAŽDEJ STRANY VAŠOU ZBRAŇOU BEZ OBARNY.
Postavme sa zoči-voči koho oko skôr odbočí.
Ja som pravda a Vy lož prebodneš mi hrudný kôš?!
Odstrániš ma zo sveta? Nech sa páči duša si však pamätá.
Ja vrátim sa sem zasa z hora večne budem Vaša mora.
Pokiaľ zbrane lží nezložíte a v lásku sa nezmeníte.
Som Vám v pätách hyeny a to už nik nezmení