Tvorím túto báseň v práci za pochodu keď ty ideš do obchodu.
Myslíš na nás čo dnes k jedlu? Asi sviečka, isto s knedľu.
Nemyslíš tým na seba, buď kľudná dávam pozor na seba.
Moje činy dobra skutku vychádzajú z tvojho smútku.
Dávno odišiel ti nahor muž života, tvoja láska k nemu je moja odveta. Veď ty si ma v brušku nosila a poprsím kojila.
Kŕmila ma vo dne noc, aby som mal v sebe moc, Ja vyrástol som v muža Ty však navždy budeš moja ruža.
Sila tvojej osobnosti poznačuje mojich hostí, ponúkam im srdce svoje, ale z časti je i tvoje.
Viedla si ma životom napriek mojím bojkotom, čo ty si mi rečila moja myseľ priečila.
Bol som rebel od mala, napriek tomu lásku znať si mi ďalej dávala.
Snažil som sa zaradiť davu ľudí podriadiť, ale nikdy nebol bych to ja, prosím ver mi, mať moja!
Verím, že ma pochopíš, Ja to vidím už ma ani neprosíš.
Svet ovládla pýcha, zlosť, preto žiť ako iný kážu je moja minulosť. Nepôjdem ja životom ako väzeň za plotom, žiť budem si ako chcem systému sa rehocem.
Je to pravda prastará, že každá ich ruka je od ľudskej krvi špinavá.
Veď ty sama vidíš to na ochranu moju, Ty radšej poprieš to? Nie, ja viem, že máš skúsenosť keď reakcie najvyšších vyvolali v tebe zlosť.
Tak ma nechaj priečiť sa ich činom a ukážem svetu, že tvojim som Ja synom.
Chcem Ti skutkom dokázať, lásku ľuďom ukázať.
Nedávam Ti veľa znať, že som synom a Ty mať, Ja chcem Ti ale povedať, že navždy Ťa budem milovať.
Celá debata | RSS tejto debaty